Willkommen auf Slovakia Hockey Team Zurich

Greifensee Griffins – SHT Zürich

publikované 24.03.2026

Greifensee Griffins – SHT Zürich

5:7 (3:1, 1:3, 1:3)

Písal sa 21. marec roku 2026. Bol temný, neskorý sobotný večer… ideálny čas na hokej. A ešte ideálnejší na to, aby 13 Slovákov ukázalo, že sezóna sa síce končí, ale body sa zadarmo rozdávajú. Určite nie v Bäretswile....

Už pred úvodným buly bolo jasné, že príbeh na čele tabuľky má svojho víťaza a tentoraz sme to boli my. SHT Zürich si totiž už po predposlednom zápase zabezpečil prvé miesto v skupine B. Čiže áno – na ľad sme vstupovali ako majstri. A možno aj práve preto mal tento večer o čosi pokojnejší nádych…. no rozhodne nebol bez deja.

A hoci rozprávky zvyčajne končia slovami „a žili šťastne až naveky“, u nás to má malý háčik. Postup do skupiny A síce znie ako ďalšia kapitola, no pravdou je, že na skupinu B sme si zvykli až príliš dokonale. Tímy nám sedeli nielen hokejovo, ale aj ľudsky, atmosféra a celé to malo svoj šmrnc. O poschodie vyššie nás síce čaká nová výzva, no ak by sa dalo, túto kapitolu by sme si ešte pokojne chvíľu nechali otvorenú. No tabuľka nepustí. Majster skupiny B si svoje miesto vybojoval zaslúžene a cesta ďalej je zrejme daná. Uvidíme, čo prinesú rokovania.

Ale poďme ale k zápasu:

Dostavil sa nás opäť dostatok, dokonca o dvoch viac než nakoniec zasiahli do hry. A dôvody boli hneď dva. Tým prvým bol návrat Roba, ktorý si prišiel otestovať pevnosť kostí, šliach a vôbec celého pohybového aparátu po zranení. Viacerých z nás naozaj potešilo, keď sme vo dverách uvideli jeho mladú tváričku, hoci výstroj bola tentoraz skôr v minimalistickom štýle – korčule, rukavice, hokejka a veeeelmi veľa odhodlania. Robo si prišiel najmä vyskúšať, čo povie dolná časť tela a či už nastal čas návratu do kolotoča, alebo si šľachy v kolene vypýtajú ešte trochu pokoja. Druhou veľkou postavou večera bol Pufo, ktorý sa síce ukázal na rozkorčuľovaní, no do zápasu napokon nezasiahol. Ozval sa mu opäť členok, a tak sa ešte pred úvodným hvizdom rozhodol skúsene a múdro - neblbnúť. Jednoducho usúdil, že jeden bonusový štart v poslednom zápase sezóny nestojí za to, aby si komplikoval leto a ďalšiu sezónu. Aj jemu, aj Robovi a samozrejme aj zvyšku našich zranených stálic prajeme skoré doliečenie a už teraz sa tešíme, že ich v novom ročníku uvidíme v plnej sile.

Ešte pred zápasom vznikol menší organizačný zádrhel pri tabuli v šatni. Myslím, tu, ktorá ešte nepozná čaro digitalizácie a žije si svojím životom pekne po starom – krieda, tabuľa a ručne písané odkazy, kto s kým a kde sa kde prezlieka. Zdalo, že máme všetko pod kontrolou, keď si tu Samka a jeho genetického autora Michala odchytil rozhodca Karel. Tomu sa nepozdával chýbajúci porast na Samkovej brade a jeho skúsenému oku neuniklo, že sa jeho ročník nezačína ročníkom 19...... (paleolit) ako nám a na to, aby mohol hrať s mužmi nášho kalibru a váhy mu nejaký ten ročník chýba. Jeho prvý verdikt bol stručný a jasný: „On hrať nemôže.“ Nasledovala približne štvrťhodina diplomatických rokovaní, do ktorých sa zapojili Mišo, Mirec a samozrejme aj Samkove smutné oči. Výsledok? Diskusiu sme ustáli, Samko nastúpil a opäť nám pomohol k dobrému výsledku.

Do brány sa znovu postavil Maroš, ktorý prišiel vypomôcť namiesto Jožka a Rasťa. A hoci si v úvode vybral svojich slabších pätnásť až dvadsať minút, opäť treba férovo povedať, že sme mu v tejto pasáži hry ale že nič nepomohli, lenže: "...kto sa vracia, neverí svojmu gólmanovi."

Prvá tretina bola z našej strany z kategórie „veď ono to pôjde samo“. Nepôjde. Hrali sme vlažne, dozadu nedôsledne a súperovi sme dovolili až príliš veľa. Napriek tomu, že sme mali puk častejšie na hokejkách a dopredu sme sa vedeli dostať, dozadu to horelo. Griffins sa presadili z protiútokov a zrazu sme v polovici tretiny prehrávali dosť nechutne 3:0. Jeden gól padol z útoku 2 na 1, ďalší po tom, čo sme sa nestihli vrátiť, a tretí dokonca príklepom od modrej. Maroš si teda v úvode odkrútil svoje minúty temnej slávy – ale treba povedať aj B: z tých troch gólov nebol ani jeden vyslovene len jeho. My sme pritom mohli pokojne viesť aj my. V prvej tretine bolo viac než dosť situácií, kde stačilo vystreliť normálne, jednoducho, prízemne, účelovo. Lenže nie. My sme si puk požičiavali, prehadzovali, ponúkali, chceli byť chutnučkí, kamarátski, kreatívni, nezištní a neviem ešte akí. Mirec s Michalom si tam párkrát puk menili tak dojímavo, až to pripomínalo rodinnú oslavu, kde sa všetci zbožňujú, doprajú si aj nemožné, a nie zápas. Lenže z týchto špecialitiek vzniklo veľké nič. Našťastie sme ešte v závere prvej tretiny dokázali znížiť na 3:1, keď sa konečne na naše šťastie stihol presadiť Maťko a ešte pred hvizdom vykresal iskierku nádeje do ďalších minút.

V šatni po prvej tretine bolo všetkým jasné, že takto sa to hrať nedá. Povedali sme si, že musíme byť oveľa zodpovednejší dozadu, viac strieľať a prestať sa snažiť dotlačiť každý puk až do kuchyne. Jednoducho menej umenia, viac hokeja. Do druhej tretiny sa prezliekol aj Matej a zafungovalo všetko. Druhú tretinu sme vyhrali 3:0 a zrazu bol zápas úplne iný. Griffins sme v tejto časti prakticky nepustili do ničoho a my sme si postupne začali robiť, čo sme chceli. Na 3:2 znižoval práve Matej. Na 3:3 vyrovnal Michal po Samkovej prihrávke a potom prišiel moment druhej tretiny – gól zápasu – Julova „Bebovka“ od modrej. Obrovské naliehanie zo striedačky, krik, vreskot, že už treba strieľať, lebo času niet, Julo vypočul, zobral to na seba, napriahol, vypálil a puk skončil v sieti zároveň s klaksónom. Či pri tom asistoval Maťko, je otázne, ale ak aj áno, tak išlo o asistenciu skôr nevedomú než plánovanú. Aspoň tak sa sám vyjadril. Každopádne po druhej tretine sme už viedli 3:4 a sedelo sa na lavičke hneď veselšie. Treba spomenúť aj Braňa, ktorý mal druhú tretinu zahranú s tromi hviezdičkami. Na útočnej modrej zachytil neuveriteľné množstvo pukov, ktoré následne vedel okamžite rozhodiť do priestoru, pred bránu alebo na voľného spoluhráča. Presne toto je hra, ktorú od obrancu čakáme – čítanie hry, zber pukov, tlak, podpora útoku. Aj vďaka nemu sme mali v tejto tretine množstvo šancí, hoci škoda, že sme ich nevyužili ešte viac.

Do tretej tretiny sme išli s vedomím, že ten zápas už máme vo vlastných rukách. A dlho to tak aj vyzeralo. Na 3:5 zvýšil Mišo po prihrávke Mireca, ktorého pekne vysunul zo zadných radov opäť Braňo. Neskôr prišla aj krásna žabka od Mateja Kociana na Samka do samostatného nájazdu, ten sa však tentoraz gólovo nepresadil. Po obrovskom množstve našich šancí a tlaku sme potom paradoxne inkasovali dosť trápny gól na 4:5. Zase jeden z tých, ktorým sa dalo pokojne predísť, keby sme sa na súpera len nepozerali a trochu skôr zareagovali. Našťastie sme ale odpovedali správne. Maťko po prihrávke od Mateja zvýšil na 4:6 a zápas výrazne upokojil. Griffins už cítili, že času je málo, a my sme naopak začali cítiť vôňu posledného víťazstva v sezóne. A potom prišla krásna bodka. V samom závere uzavrel sezónu svojím gólom kto iný ako Matti, ktorému prihrávali Samko a Matej. Matti nepatrí medzi tých, čo by dávali góly každý druhý striedačkový interval, ale keď mu to tam začne padať, má to svoje čaro. Ak sa nemýlime, skóroval už v druhom zápase po sebe, možno aj v treťom, a práve on dal náš posledný gól sezóny. Veríme teda, že si túto formu prenesie aj ďalej a že v novej sezóne to bude práve on, kto otvorí náš strelecký účet znova. No pressure Matti!

Zápas sa napokon skončil naším víťazstvom 5:7 (podľa oficiálneho zápisu 4:7) a treba povedať, že úplne zaslúžene. Po zlom úvode sme ukázali charakter, kvalitu aj trpezlivosť. Bol to veľmi pekný obraz celej sezóny – nie vždy všetko ide hladko, ale keď sme disciplinovaní, tímoví a poctiví, vieme zápasy otočiť a vyhrávať.

A to je asi aj hlavný odkaz tejto sezóny. Chalani, veľká vďaka za túto sezónu!!! Hrali sme disciplinovane, korektne, s relatívne malým počtom vylúčení, veľa zápasov sme zvládli veľmi rozumne a ako tím sme si v skupine B sadli. Bolo tam veľa dobrej energie, veľa pomoci jeden druhému, veľa dobrého hokeja aj veľa dobrých momentov mimo ľadu. Jasné, občas niekomu rupnú nervy – na to má počas sezóny nárok asi každý. Dôležité však je, že si vieme pomôcť, vieme si zahrať spolu, vieme si dať po zápase pivko v šatni a, ako sa ukázalo, vieme sa aj pekne stretnúť po zápase na kebabe. A to sa tiež počíta.

Ďakujeme všetkým za sezónu 2025/2026. Bola silná, bola zábavná, tímová a hlavne bola naša. Nepodceňte letnú prípravu! Ja sa teším na tú ďalšiu, idem si dať dáke drepy.

Bavme sa hokejom.
Vedenie SHT Zürich

Komentáre

Prispievať do diskusie môžu len prihlásení užívatelia.

V diskusii nie je zatiaľ žiadny príspevok

Kalendár akcií